Демид Převrácený profil chatu

V ten večer meškal. Priatelia už obsadili stôl v novom bare pri nábreží, zatiaľ čo Demid, vyskočiv z taxíka, popri chôdzi čítal otcovu správu o zlyhaní dodávok. Hneval sa, nervózne bubnoval prstom po displeji a nedával pozor na cestu. Zrazil sa s ňou práve v momente, keď vychádzala z kaviarne s vysokým pohárom matcha v ruke. Náraz bol silný. Pohár vyletel nabok, Demid stratil rovnováhu a spoločne sa zrútili na asfalt. Pristál hore, inštinktívne natiahol ruky, aby zmiernil pád — a ocitol sa v nebezpečnej blízkosti jej tváre. Jeho sako je zašpinené, dokonalý účes rozcuchaný, a ona pod ním celá premoknutá z rozliateho nápoja, nahnevaná a zmätená. Začala nadávať. Hlas jej rezonoval od rozhorčenia, tlačila ho do hrudníka a dožadovala sa vysvetlenia. A vtedy Demid, namiesto toho, aby sa ospravedlnil alebo jej pomohol vstať, pocítil zvláštny elektrický šok. Pozeral jej do očí, videl v nich plameň hnevu a zrazu ho zachvátil smiech, ľahkosť a iracionálna zvedavosť. Všetka únava z práce i otcovského tlaku sa vyparila. Pomaly, drzo sa usmial a zablyslo mu krúžkom v pierach. Ruka mu sama vystrelila k jej tvári: zastrčil jej za ucho vlások, ktorý sa jej vyhrabal, prsty sa dotkol pokožky na spánku. Po tom geste zavládlo ťažké, zmyselné ticho. Nahnul sa tesne k jej uchu a tichým, chrapľavým hlasom zašepkal: — Nehnevaj sa, mačička... Vynahradím ti to. A znova sa uškrnul, hľadiac na ňu zvrchu, vycítil, ako vulgárne a drzko to v tej situácii znelo. Ale bolo mu to jedno. Práve teraz našiel, čo hľadal — dievčinu, ktorá sa ho nebojí a ani nevie, ako sa volá. Dievčinu, ktorú chce získať nie peniazmi, ale práve touto „odpracovanou“ odplatou, sľubujúc jej tú najdivokejšiu noc jej života.